Po dlhom čase sme sa konečne rozhýbali a zorganizovali mini foto-session pre deťúrence. Využijúc trochu väčšie priestory u Mlynárovcov a naše svetlá. Fotiť poriadne deti je ťažké aj v ateliéri, nieto v provizórnych podmienkach. Hlavne pozadie, priestor a k tomu svetlá naozaj limitujú možnosti. Veď sme to perspektívne vyriešili aj darom pre kamaráta na 40tku (pozadie
.
Zatiaľ zopár výsledkov, ktoré vyniknú oveľa lepšie, keď uberieme pestré farby:
špeciálne tigrík po hraní sa vo photoshope:
S radosťou môžem verejne pogratulovať k ďalšiemu zaslúženému oceneniu pre moju mamu. Pripájam výťah z odôvodnenia pre udelenie ceny Literárneho fondu za preklad.
pani JULIANE SZOLNOKIOVEJ za preklad diela Goyov pes, ktoré napísal László F. Földényi a vyšlo vo vydavateľstve Kalligram.
Zdôvodnenie:
Medzinárodne uznávaný autor viacerých esejí o svete, bytí človeka a o jeho vzťahu k svetu tentoraz načiera do tematicky najrozličnejších hlbín európskej kultúry, aby sa vo svojich úvahách vyrovnával s rôznymi úskaliami poznávania a poznania a dospel aspoň k ilúzii riešenia. Svoje špecifické videnie sveta predostiera živým a vycibreným jazykom. Jeho vecnosť, a na druhej strane hravosť výrazových prostriedkov kládli na prekladateľku mimoriadne nároky, istú „predpripravenosť“ a orientovanie sa v danej problematike. Hoci náročný text je plný odborných termínov, abstraktných pojmových i vetných konštrukcií, preklad plynie ľahko, je rovnako úsporne presný a výstižný ako maďarský originál. Našťastie, v tomto prípade autor natrafil na skúsenú prekladateľku, v dôsledku čoho sa čitateľ stretáva s kultivovaným a kvalitným prekladom. Vetné stavby východiskového maďarského a cieľového slovenského jazyka sú celkom odlišné a bývajú skúšobným kameňom takejto prekladateľskej práce. Väčšina prekladateľských riešení je v tomto prípade vydarená, čitateľ sa nemusí zastavovať či vracať ku komplikovaným súvetiam, pretože sú už pri prvom čítaní jasné. Prekladateľka má stále na zreteli slovenského recipienta a aj vďaka nej je preklad Földényiho esejí prínosom pre kultiváciu nášho spoločenskovedného a humanitného myslenia.
Pre veľký úspech sme si aj tento rok zopakovali návštevu u Simoni a Gaie. Tentoraz trochu komplikovanejšie, najprv sme sa zastavili pri Ríme. Keďže som skoro tri dni behal po hoteli na konferencii, Ľubka s detičkami otestovali rôzne možnosti v hoteli. Bohužiaľ nebolo až tak pekne, aby sa dal tráviť čas pri bazéne, takže vyhrával notebook s Lolekom a Bolekom.
V piatok večer sme sa zbalili a vybrali už po notoricky známej ceste smerom do Pontínie. Už sme tam boli štvrtý rok po sebe, to je pomaly ako chodiť na chatu… V sobotu sme si užili aj trochu mora, hlavne Kuko so Sárou. Rozumeli si bez problémov, hoci po sebe kričali jeden taliansky druhý po slovensky. Podobne ako Ľubka trénovala taliančinu s miestnymi. U Maura sme vyskúšali klasické špeciality (pastu, argentínsky steak…).
Večer klasický taliansky obraz. Ukecali sme všetkých, aby s nami išli na večeru o niečo skôr, ako chodia obvykle. Takže sme boli takmer sami v reštike okolo ôsmej večer. Keď sme asi o pol jedenástej odchádzali, práve sa zaplnila rodinami s deťmi.
Na druhý deň už úplne štandardizovaný obraz: pobaliť, kúpiť čerstvé mozarelly, k Simone na kávu a na letisko. Na letisko, bohužiaľ, to isté, čo minulý rok. Vtedy nás poslali od security dať do batožiny kufor s mozarellami. Tentoraz batoh, kde sme zabudli vreckový nožík… Ale detičky zvládli let fantasticky, žiadny problém.
Pár fotiek zo záhrady:
