Mesiac: október 2005

Rýchla správa:
Práve som sa z dobre informovaných zdrojov dozvedel, že Kamil práve pokoril hranicu piatich kilogramov, pre exaktných ľudí mal presne 5080 g. Trochu sa aj natiahol na 54 cm. Podľa odborníkov je rast primeraný, priam nadštandardný. Doktorka bola spokojná, tentoraz sa ju dokonca ani nepokúsil očúrať (že by aj toto bola príčina takého hodnotenia?).

Akokoľvek, tento moment si spolu s faktom, že sa po 1. mesiaci posunul aj v klasifikácii na ďalšie miesto, zasluhuje aj novú galériu pre fotky:
50|1||

Mnohí sa ma už od začiatku pýtajú, na koho sa Kamil podobá. Ja si osobne myslím, že najviac na Kamila Slimáka a ostatných novorodencov podobnej váhy. Keby vám takéto vysvetlenie nestačilo, ani polovtipná poznámka, že ak nie na poštára, tak je to jedno, pridal som pár historických fotiek na porovnanie:
49|1||

Teda, presnejšie povedané, štyri týždne.
Pôvodne som sa trochu rozpísať. Detailne rozobrať pocity novopečených rodičov. Zážitky, čo všetko nám krpec predviedol a kade sme ho povláčili. Lenže pôvodný zámer nahradil prozaickejší. Kamil si vybral svoju večer na „nočné melódie“, čo v preklade znamená (v preklade pre tých, čo to ešte neabsolvovali, rodičia to už poznajú) tíšenie dieťaťa rôznymi metódami. Už odskúšanými, ale aj novými, kreatívne vymyslenými v tom okamihu.
Príroda to zariadila neoblomne. Plačúce dieťa má jednoducho najvyššiu prioritu. Niekedy sa pri tom musím natočiť na kameru. Dnes totiž celkom fungovala metóda, že som „plakal“ s ním. Nahrať a pustiť mu jeho vlastný plač sa minulo účinkom. Ale bučanie s ním sa, pozoruhodne, ujalo 🙂
Nemôžeme sa ale sťažovať. Toto bol len drobná daň za to, aký bol spokojný a ukážkový už niekoľko dní. V pohode prežil výlety a návštevy. A mimoriadne sa mu páči na balkóne. Klesajúca teplota ho vôbec nerozhádže, skôr by som povedal naopak. Ak už raz vonku zaspí, tak mu to vydrží niekoľko hodín.

Ako tak počúvam, idem sa mu ešte venovať… Do galérie ešte pridám pár fotiek (ak mi to teda láskavo dovolí), aj mesačné „meranie“. Nech sa páči:
48|1||

Pozor, už pomaly otvorím novú galériu, táto s označením „pôrod“ dosť rýchlo zastaráva… Pre lepšiu orientáciu som ešte na úvodnú stránku pridal priame odkazy na najpopulárnejšie galérie – s Kamilom na čele!

Zatiaľ stále počítame iba týždne, ale veľmi rýchlo sa blíži prvý mesiac. Rozhodne, ak to bude mať takýto spád. Mám pocit, že sa toho deje stále viac a viac. Kamil k tomu tiež prispieva svojim dielom. Ja totiž rád ponocujem, ale asi by som nenašiel dnes motiváciu ostať hore do štvrtej…
Kamilko je zlatý, úplne ukážkový v prítomnosti akejkovek návštevy. Pomimo sa zase trochu pokúša vychovať aj rodičov, so striedavými úspechmi. Dnes v noci sa ale prekonával, môžem zodpovedne potvrdiť porovnania intenzity zvukov motorovej píly a detského plaču. V týchto momentoch príde ku slovu aj internet a ubezpečenia, že to je úplne normálne, skrátka taká adaptácia na nový svet 🙂 Dúfam, že to nevyznieva tragicky, nie je to také hrozné. Teda, pre mňa, keď ešte mám dovolenku. Ľubka musí popritom kojiť, čo je rozhodne menšia sranda na začiatku. Dúfam, že sa aspoň trochu dospí, kým mi malý za chrbtom odfukuje (práve má asi 20m pauzu na spánok).

Ale odbočíme od plačlivej témy k dôležitejším informáciam. Podľa posledných meraní z piatka (= 12 deň) pribral Kamil od pôrodnice 610 g, čiže mal 4350 g. Mi nehovorte, že by ste ani vy necítili hrdo, pri pohľade na prekvapenú doktorku! Trochu sa aj natiahol na 52,5 cm. Mám hmlistý pocit, že ešte budeme testovať maximálny objem Navetty (vanička na kočíku).

Okrem týchto radostí sme sa snažili využiť aj sympatické počasie. Tak sme s ním pobehali okolie, ale aj Miletičku, či motokáry… Pozrite si to v galérii, stálo to za to!

48|1||

Prvý týždeň
Ani sme sa nenazdali a už má krpec za sebou týždeň, odkedy sa volá Kamil… Ťažko robiť štatistiky za tých pár dní. Raz spí ako zarezaný a nič ho nezobudí, inokedy gúľa očami, mece sa, hľadá polohu a vôbec, komunikuje. Nechcem ho veľmi prechváliť, lebo vždy po návšteve, na ktorej alebo počas ktorej, je ukážkový, sa dostaví bruchabolenie či čkanie. Presnejšie zhodnotenie bude možné až pri druhom, takže si chvíľu počkajte 🙂 Papá ako správny Valibuk. Dokonca možno až príliš rýchlo, takže sa mu potom čká. Ale to je asi tak to najhoršie, čo sme stretli, takže by som povedal, že máme veľké šťastie…
Pomaly si zvykáme na spánkovú depriváciu. Hoci aj to je závislé od toho, ako s nami cvičí malý. Takže pozdravujem všetky mamičky na „dovolenke“ a chápem, ako môže deň uplynúť tak rýchlo. My sme tu dvaja a máme čo robiť. A v hlave mi trčí zoznam, čo všetko by som chcel stihnúť…
Inak základné úkony sú v pohode, len prebaľovanie sa skomplikovalo, odkedy sme mu nasadili poštolky. Sem tam dudlík ako náhrada prštekov (pozdravujem zubárku). Vtipné je, že špeciálny anatomický silikónový – … – je nanič, oveľa lepší je prachobyčajný latexový.
Kvôli tomu čkaniu ho musíme držať pokiaľ možno vo zvislej alebo naklonej polohe. Asi príde na rad aj klokanka. Zaujímavé je, že v kočíku nemal problém s ničím a pokojne spinkal aj na rušnej ulici, aj na rozbitom chodníku.

Pomaly sa blíži čas jedenia (myslené na všetkých), takže pokračujeme nabudúce. Zvyšok si pozrite v galérii, kde som pridal pár fotiek. 48|1||