19.8.2005: ZTZ 2005

Zlatý Televízny Zub 2005
Slávnostné vyhlásenie tohto významného, priam sa odvažujem tvrdiť najvýznamnejšieho ocenenia tvorcov náučno-populárno-romanticko-dobrodružných relácií, sa odohralo v jeden príjemný a slnečný piatkový večer.
Po siahodlhých prípravách, komplikovanej logistike, pri nadštandardnom utajení a nasadení všetkých zúčastnených, sa nám podarilo nadmieru úspešne zvládnuť bohatý program, dokonca aj s neplánovanými dodatkami. Pozdravujeme aj všetkých, ktorí sa zúčastnili iba na diaľku a pomohli aspoň točiť mlynčekom za dobré počasie (Anči, Noro aj s ťavami). Chcel by som poďakovať aj Ďurimu za to, že sa mu z Tibetu podarilo zorganizovať aj svoj vlastný príchod na oslavu, dokonca tak, že sa odtiaľ nemusel ani pohnúť. Ak tomu náhodou nerozumiete, rozhodne si pozrite fotky:
47|1||

Ako sa patrí na správnu akciu, na konci sú aj titulky, kde by som chcel poďakovať:

  • Ľubke – za modelovanie fantastickej hlavnej ceny a budenie ráno po nočnej práci
  • Sýkorke – za obrovské množstvo nápadov a e-mailovú organizáciu
  • Andrei – za nevysýchajúci zdroj bonmotov a zháňanie a dodávku materiálu
  • Máriovi – za vysokú angažovanosť, zháňanie materiálu a číslic, a v neposlednom rade za správne určenie mier oslávenkyne a mizerný odhad jej veku
  • Jane – za zvýšenie umeleckej hodnoty nášho hudobného prejavu o 200% a zvládnutie akademikov pri voľbe víťaza
  • Radovi – za promptné vybavenie nočnej pyrotechniky a zhostenie sa úlohy kameramana večera
  • Tomášovi – za prípravu techniky, fotky a najmä „upratanie“ oslávenkyne v inkriminovanú hodinu preč z domu (vďaka patrí aj všetkým ostatným rodinným príslušníkom!)
  • Jakubovi – za prekonanie samého seba a oblečenie si pionierskej šatky (mno, veď chcel ísť večer von…)
  • Ďurimu – za obetavé obetovanie vlastného brata pre účely show
  • Martinovi – za to, že sa obetoval a nechal vyobjímať namiesto Ďuriho (hádam to nebola až taká obeť :-))
  • Norovi – za ponuku dodávky tiav a nočné spojenie s Mekkou
  • Anči – za podporu a vyverklíkované počasie
  • a…
  • samozrejme Simone – za bravúrne zvládnutie šokov a vžitie sa do roly VV… (aj ten bazén stál za to!)

Jednoducho, kto nebol, nevie si ani predstaviť o čo prišiel! A my sme si zdvihli poriadne latku pre budúce razy…

Choč 2005

Aktuálne informácie! Práve som pridal na web ešte „mokré“ fotky z najnovšieho memoriálu dr. Slimáka. Pre menej oboznámených – ide o pravidelný letný výstup na Veľký Choč, ktorý organizuje miestny úrad a športový klub v Liskovej na počesť svojho významného člena. No, ale keďže aj moja vetva rodiny pochádza z okolia Ružomberka, a turistike sa nevyhýbame, nechýbali sme ani na tomto ročníku.
Počet ľudí utešene narastá – najmä teda miestnych, ktorí to prvý rok trochu odignorovali (keďže pršalo, hecli sa zväčša blaváci…). Organizácia funguje tiež: odvoz Aviami do Valaskej Dubovej, kultúrny program na vrchole, diplomy a čiapky. A v neposlednom rade guláš a pivo na chate u Dvorských, kde sa vždy trochu zregenerujeme.

Naša „blavácka“ skupina má tiež svoje jadro a variabilnú zložku. Tento rok sme mali dve skupiny:

  • Základný tábor: Ľubka, obaja Zdenovia
  • Vrcholová skupina: Boba, Hermína, Zora s Mingom a Alta, Maťo s Lenkou – a ja (teda aspoň jeden slimák :-))

Psa sme mali len jedného, ale zato podrástol… GPS pochopiteľne nechýbalo (hoci baterky áno). A vylepšili sme to vysielačkami!

Počasie sme si mohli objednať lepšie už len veľmi ťažko. Rovnako ubytovanie malo štýl, domáci sa snažili a apartmánom vlastne nič nechýbalo. Síce sa sem tam cnie za hriskom a jeho neopakovateľnými kúpeľňami…. Dve svadby sme tiež už nezažili, ale jednu päťdesiatku pod nami áno.

Ostatné si treba pozrieť medzi fotkami. Verím, že pribudnú aj ďalšie ročníky – kde budem nosiť potomka zase ja! Možno aj v zime!
46|1||

hlod

Sme na tomto svete preto, aby sme boli niekde doma.

Tatry 2005

Vysoké Tatry 2005

S malou prestávkou sme sa konečne zase dostali do Vysokých Tatier aj k turistike. Už som začínal mať absťák. Úspešne som ho zahnal Priečnym sedlom a prechodom zo Štrbského plesa do Tatranskej Polianky. Asistovali nám pri tom aj členovia akčného jadra indickej skupiny – týmto momentom pozdravujeme Chachu, ktorý sa bohužiaľ nemohol zúčastniť (tak sme mu aj niečo nafotili ako motiváciu).
Sumár športovo-turistických výkonov je slušný:

  • Skalnaté Pleso – Hrebienok (Ľ+D)
  • T. Lomnica – chata pri Zelenom plese: bicykle (Z+R)
  • Hrebienok – Sliezky dom (Ľ+A+D): pešo
  • T. Lomnica – Štart – Sliezsky dom (Z+R): bicykle
  • Skalnaté Pleso – Zamkovského chata – Téryho chata – Priečne sedlo – Zbojnícka chata – Hrebienok (Z+J+R+D)
  • Sedačka – Solisko (Ľ+A+JR)
  • Štrbské pleso – Popradské pleso – Sliezsky dom – Tatranská Polianka (S+A+A+J+T+D)

a k tomu komparatívny výlet do Zakopaného… Hádam stačí na vysvetlenie toho počtu fotiek:
44|1||

Pritom sme už počas regenerácie v aquacity nefotili

Taliansko 2005

Zhruba po štyroch rokoch, čo sme si sľubovali, nie lásku, ale návštevu, sme sa vybrali konečne do Talianska. Ak sa vám zdá táto veta dlhá, predstavte si pätnásť hodín v aute v kuse… Opravujem, nie v kuse, asi so siedmymi zastávkami na cikanie a jedenie. V pohode sme to zvládli, aj Ľubka, čo bolo najdôležitejšie!
Bývali sme v Sabaudii, čo je jedno z miest z Mussoliniho éry, ktorý dal celú oblasť vysušiť. Za týždeň sme pobehali miesta známe aj neznáme. Pokecali a pojedli so Simonou, Gaiou, Fabriciom, Christianom, Sárou, … Príkladne sa snažili o nás starať, ale nakoľko sme tam fakt neboli prvýkrát, trafili sme v pohode všade. V Ríme sme skontrolovali stav základných pamiatok a tentoraz aj hodili drobné do fontány. Minule sme na to zabudli a ako to dopadlo…
Novinkou bola návšteva ostrova Ponza, rozhodne stojí za to pozrieť si niektoré pláže!

42|1||